Warning: tempnam(): open_basedir restriction in effect. File(/tmp) is not within the allowed path(s): (/home/fe009100:/usr/share/pear) in /home/fe009100/www_root/strecha-krov.sk/wp-content/themes/er-leaf/functions.php on line 91

Warning: fopen(): Filename cannot be empty in /home/fe009100/www_root/strecha-krov.sk/wp-content/themes/er-leaf/functions.php on line 92

Warning: fwrite() expects parameter 1 to be resource, boolean given in /home/fe009100/www_root/strecha-krov.sk/wp-content/themes/er-leaf/functions.php on line 93
Montáž krovov - Strechy

Montáž krovov

Šikmé a strmé strechy sa zaraďujú medzi najspoľahlivejšie strešné konštrukcie. Ich spoľahlivosť spočíva najmä v rýchlom odvádzaní atmosferickej vlhkosti zo strechy. Konštrukcie týchto striech umožňujú jednoduchú tepelnú ochranu objektu ako aj dodatočné zatepľovanie. Vhodnou voľbou nosnej konštrukcie v šikmých a strmých strechách je možné vytvárať podkrovné priestory na rozličné účely, preto tieto strechy sa v poslednom období veľmi často aplikujú. Pre nosnú konštrukciu šikmých a strmých striech sa najčastejšie používajú krovové konštrukcie (krovy).
Ako každá strešná konštrukcia aj krov je zložený z nosnej strešnej konštrukcie a jedného alebo aj viac strešných plášťov. Krov je strešná konštrukcia charakterizovaná šikmými nosníkmi (krokvami), najčastejšie kolmými na odkvap, ktoré spočívajú na vodorovných nosníkoch (väzniciach, pomúrniciach).

V každej krovovej konštrukcii treba dodržiavať tieto konštrukčné zásady:

  • Krov musí zaťažovať svoje podpery (steny, piliere, stĺpy) len vo zvislom smere. Preto treba zachytiť všetky vodorovné zložky vnútorných síl od vonkajšieho zaťaženia klieštinami, ťahadlami a pod.
  • Prierezy jednotlivých konštrukčných prvkov sa navrhujú statickým výpočtom, pričom sa uvažuje oslabenie prierezov v jednotlivých spojoch a uzloch.
  • Krovová konštrukcia musí byť náležite tuhá. Statická tuhosť v priečnom smere sa zabezpečuje sústavou trojuholníkov vytvorených nosnými prvkami krovu. V pozdĺžnom smere tuhosť krovu sa dosahuje pásikmi, vzperami alebo zavetrovaním.
  • Drevené časti krovu majú byť obmurované len v nevyhnutnej miere, aby okolo nich bolo zabezpečené prúdenie vzduchu.
  • Vnútorný priestor krovu (pôjd) musí byť dostatočne vetraný a osvetlený, aby drevo netrpelo nedostatkom vzduchu a svetla.
  • Väzné trámy drevených tradičných krovov majú byť čo najmenej namáhané ohybom. Dosahuje sa to tým, že prvky, ktoré zaťažujú väzný trám, navrhujeme čo najbližšie k podperám a na podopretie väzného trámu sa využívajú aj stredné nosné múry.
  • Krov musí byť dobre zakotvený do nosných konštrukcií objektu. Dosahuje sa to kotvením pomúrnice do muriva alebo stropnej konštrukcie a pri otvorených konštrukciách (prístreškoch) treba dobre zabezpečiť vzájomné spojenie aj ostatných prvkov krovu vrátané strešného plášťa použitím vhodných spojovacích prostriedkov.

DELENIE:

Podľa materiálu:
• drevené
• betónové
• kovové
• kombinované
Podľa vlastnej kcie krovu:
• úsporné novodobé krovy- krokvové a hambálkové krovy
• tradičné väznicové krovy
Podľa rozpätia:
• s malým rozpätím L=10 – 15m
• so stredným rozpätím 12m≤L≤36m
• s veľkým rozpätím L>36m
Podľa technológie:
• zhotovené priamo na stavbe
• montované

Typy drevených krovov

Podľa nosného systému možno krovové konštrukcie rozdeliť na viaceré druhy:
väznicové sústavy (stojatú stolicu, ležatú stolicu, vešadlá, vzperadlá, manzardové krovy, kombinované sústavy),
• hambálkové sústavy,
• vlašské sústavy,
• väzníkové sústavy,
• rámové sústavy,
• úsporné sústavy samonosných strešných rovín,
• kombinované sústavy atď.

HAMBÁLKOVÁ SÚSTAVA

Hambálková sústava vznikne vložením hambálku (spojky) medzi dve krokvy v hornej tretine dĺžky krokvy. Vznikne trojuholníková sústava z hambálku a krokiev. Táto sústava je vhodná na preklenutie obvodových stien od 6 do 8 m. Hambálok sa ku krokvám pripevňuje kĺbovým spojom, pomocou svorníka.
Pri hambálkovej sústave je každá väzba „plná“, t. j. každá dvojica krokiev je spojená hambálkom. Počet hambálkov je daný rozponom strechy (obvykle 0,9 až 1,2 m). Priestorovú tuhosť v pozdĺžnom smere zabezpečujú stužidlá v rovine strešného plášťa, ktorých funkciu plnia tzv. ondrejské kríže, šikmo nabité dosky alebo diagonálny celoplošný záklop.

Pri tejto sústave je dôležité zachytenie značných horizontálnych síl v mieste osedlania krokiev nad stenou, a to buď prostredníctvom kovových kotiev, alebo pri úplnej sústave so stropnicou (hranol spájajúci päty krokiev) prostredníctvom spoľahlivého tesárskeho spoja (napr. šikmé zapustenie).

        

VÄZNICOVÁ SÚSTAVA

Krovy väznicovej sústavy sú najrozšírenejšími nosnými strešnými konštrukciami. Sú charakterizované krokvami najčastejšie ukladanými kolmo na odkvap. Sú podopreté vodorovnými nosníkmi – väznicami, podľa ktorých sú pomenované. Väznice sú nesené v určitých vzdialenostiach stolicami – plnými väzbami. Plné väzby sú konštrukčným jadrom celej sústavy. V každej stolici sa zaťaženie od krokiev prenáša ďalej stĺpikmi a vzperami na väzný trám, ktorý je osadený do nosných múrov alebo na iné zvislé nosné konštrukcie. Vodorovné vnútorné ťahové sily v stoliciach zachytávajú klieštiny tak, aby celá konštrukcia vyvolávala na svoje podpery len zvislé tlaky. Medzi plnými väzbami sú prázdne (jalové) väzby, v ktorých sú jednotlivé páry krokiev podopreté väznicami.Väznice sú vrcholové (hrebeňové), stredové a okrajové. Vrcholové a stredové väznice sú podopreté stĺpikmi, pričom okrajová väznica je uložená na obvodovú nosnú stenu (vtedy sa nazýva pomúrnica). Na väznice sa kladú krokvy v smere najväčšieho spádu strechy. Stĺpiky pod väznicami sú kotvené do väzného trámu alebo do stropu, ktorý však v danom mieste musí byť podopretý nosnou stenou alebo nosným stĺpom (pilierom).

      

VÄZNICOVÁ SÚSTAVA - STOJATÁ STOLICA

 Väznice sú pri stojatej stolici podopierané zvislými stĺpikmi, ukotvenými vo väzných trámoch, resp. v nosnej stene. Pri zložitejších tvaroch striech je to jediný možný spôsob vyviazania krovu klasickou sústavou. Podľa rozponu a sklonu strechy sa mení počet a rozloženie väzníc tak, aby boli rešpektované optimálne vzdialenosti podopretia krokiev, ktoré by nemali presiahnuť 4,5 m medzi väznicami a 2,5 m medzi väznicou a hrebeňom (s pevným spojom krokiev v hrebeni bez podpory). Sú vhodné v objektoch so strednými múrmi, ktoré využívame na podopretie väzných trámov.

Najčastejšie sa väzby stojatej stolice vyskytujú s nasledovným rozložením väzníc:
 na sedlovej streche
– 
dve pomúrnice a jedna vrcholová väznica na rozpon 6 až 8 m,
– dve pomúrnice a dve stredové väznice na rozpon 7 až 12 m,
– dve pomúrnice a dve stredové väznice a jedna vrcholová väznica na rozpon 12 až 16 m,
• na pultovej streche
– 
pomúrnica, stredová a vrcholová väznica na rozpon 6 až 8 m,
– pomúrnica, dve stredové a jedna vrcholová väznica na rozpon 8 až 12 m.

Špeciálnym prípadom stojatej stolice je krov stanovej strechy. Väznica prebieha po obvode do štvorca a v rohoch je uložená na stĺpy. Klieštiny sú umiestnené pri nárožných krokvách.

   

VÄZNICOVÁ SÚSTAVA - LEŽATÁ STOLICA

Na rozdiel od stojatých stolíc väznicové sústavy s ležatou stolicou zaťažujú väzný trám šikmo (ležatými) naklonenými stĺpikmi. Výhodou ležatej stolice je priaznivejšie zaťažovanie väzného trámu stĺpikmi v blízkosti podpier. Nevýhodou sú zložitejšie a prácnejšie konštrukcie a menej pevné tesárske väzby prvkov. Sú vhodné nad pôdorysmi bez stredných múrov a tam, kde je potrebné uvoľniť povalový priestor. V prípade symetrickej stredovej nosnej steny je možné stĺpiky kotviť priamo do tzv. bačkory nad stenou.
V praxi sa objavujú najčastejšie tieto väzby ležatej stolice:
• s dvoma stredovými väznicami a šikmými stĺpmi, ktoré sa kotvia do väzného trámu, na rozpon 7 až 12 m,
• s dvoma stredovými väznicami a šikmými stĺpmi, ktoré sa kotvia do stropu nad stredovou stenou, na rozpon 9 až 12 m,
• s dvoma stredovými a jednou vrcholovou väznicou a so šikmými stĺpmi, ktoré sa kotvia do stropu nad stredovou stenou, na rozpon 12 až 16 m.

  

VÄZNICOVÉ SÚSTAVY S VEŠADLAMI A VZPERADLAMI

Používajú sa tam, kde treba odľahčiť dlhý väzný trám. Vešadlo v stolici odľahčuje väzný trám tým, že je na ňom zavesený a vzperadlo naopak vzpiera najvyššie väznice, pričom môže zároveň niesť aj nižšie väznice.
Vešadlá a vzperadlá sa konštruujú podľa týchto zásad:
• ťažiskové osi nosných prvkov sa musia v styčníkoch stretávať v jednom bode, aby v prvkoch vznikali len osové sily (ťahové alebo tlakové),
• stĺpiky (vešiaky) vešadiel musia mať vo väznom tráme čap s vôľou pre dosadanie, väzný trám visí na stĺpiku (vešiaku),
• skoby v styčníkoch musia mať taký smer, aby boli namáhané ťahom a nie tlakom.
Vešadlové sústavy umožňujú navrhovať väzné trámy menších prierezov. Sú vhodné pre objekty, v ktorých drevený strop nad posledným podlažím je súčasťou krovovej konštrukcie.
Vešadlo je zvislý stĺpik ktorý nezaťažuje vazný trám tlakovou silou od väzníc, ale pôsobí ako tiahlo vynášajúce väzný trám.
Vzperadlo vytláča vrcholovú väznicu alebo dvojicu stredných väzníc umiestnených najvyššie krátkymi stĺpikmi. Vzperadlový efekt je dosiahnutý vložením alebo nahradením ďalších doplnkových prvkov ako u vešadiel do kcie plnej väzby.Môžu byť jednoduché a dvojité.

Vešadlo
Dispozícia podlažia s veľkým rozponom niekedy neumožňuje, aby sa dlhý väzný trám vhodne podoprel. V takomto prípade sa dá použiť konštrukcia vešadla. Princíp spočíva v odľahčení väzného trámu prostredníctvom roznosu zaťaženia pomocou šikmých vzperiek čo najbližšie k podpore.

Vzperadlo
Princíp je obdobný ako pri vešadlách. Do šikmých vzpier, prípadne do rozpier, sú ukotvené skrátené stĺpy podopierajúce väznice.

KOMBINOVANÁ STOLICA

Vhodnou kombináciou predtým uvedených princípov je možné navrhovať kombinované sústavy. Pre krovy na väčšie rozpätie (viac ako 12,0 m) sa účelne využívajú kombinácie zvislých a šikmých stĺpikov, kombinácie vešadla a vzperadlá a pod. Tieto princípy sa môžu uplatniť aj v sústavách bez väzných trámov, v ktorých zvislé, šikmé stĺpiky, vzpery vzperadiel sú zapustené hlboko pod odkvapovou väznicou až na základové konštrukcie. Vodorovné ťahové sily prenášajú klieštiny. Tieto sústavy sa používajú pre objekty bez stropov a v súčasnosti sú vhodné pre kôlne, stodoly, dielne, skladiská a iné podobné objekty.

KOZOVÁ STOLICA

Väzný trám je nahradený bačkorou-pražcom uloženým na stropnej kcii alebo nad strednou nosnou stenou, min dĺžka 0,8m.

PRVKY KROVU

Krokvy – určujú geometrický tvar strechy, od zaťaženia strešným plášťom vrátané príslušného občasného zaťaženia sú namáhané ohybom, preto majú prierez vždy na stojato. Na väzniciach sú osedlané a prichytené nárožným klincom (nárožníkom). Vzdialenosť podpier – väzníc l = 4,5 až 5,0 m, voľný koniec krokiev od strednej väznice po hrebeň l1max= 2,5 m a pri odkvape l2max= 1,5 m, (l2= 1/5 l).
Väznice – vodorovné nosníky prenášajúce zaťaženie od krokiev. Sú namáhané ohybom, a preto majú prierez vždy na stojato. Počet väzníc v sústave závisí od celkovej dĺžky krokvy. Podľa polohy väzníc rozlišujeme
- hrebeňovú väznicu,
- stredné väznice,
- odkvapové väznice (obyčajne ich nahradzujú pomúrnice).
Väznica spolu so stĺpmi a vzperami (zavetrovacími pásikmi) vytvára stolicu (stojatú, ležatú), na ktorú sú uložené krokvy. Vzpery slúžia na zmenšenie rozpätia medzi stĺpmi. Pokiaľ sa podopretie stĺpom nachádza priamo pod krokvou, hovoríme o tzv. plnej väzbe, pri ktorej sa zaťaženie z krokiev prenáša priamo do podperných stĺpov. Ak je krokva uložená na väznicu do rozpätia medzi stĺpmi, hovoríme o tzv. prázdnej väzbe, pri ktorej sa zaťaženie z krokvy prenáša najprv na väznicu a až následne do podperného stĺpu.


Stĺpiky – prenášajú zaťaženie od väzníc, sú namáhané vzperným tlakom, výnimočne aj ťahom (vo vešadlových sústavách)
Vzpery – spolupôsobia so stĺpikmi pri prenášaní tlaku na väzný trám. Najčastejšie sa vyskytujú vo vešadlových sústavách.
Rozpery – dôležitý prvok vešadlových a vzperadlových sústav, sú namáhané tlakom.
Väzné trámy – prenášajú rozhodujúcu časť zaťaženia krovu cez stĺpiky a vzpery do zvislých nosných konštrukcií, sú namáhané ohybom a preto majú prierez na stojato. Na nosné múry sa ukladajú do káps so vzduchovou medzerou na drevenú podložku. Záhlavie trámu a podložka má byť impregnovaná. Ak je to možné, podopierajú sa väzné trámy aj nad nosnými strednými múrmi. Spodné líce trámu nemá ležať na podlahe pôjdu (odporúča sa medzera aspoň 80 mm). Ak objekt má vnútorné pozdĺžne nosné steny, môžu sa využiť na podopretie krovu. V tomto prípade sa navrhujú krátke väzné trámy, čím sa ušetrí drevo.
Pásiky – spolupôsobia so stĺpikmi pri prenášaní tlakov z väzníc, skracujú rozpätie väzníc a zabezpečujú tuhosť krovu v pozdĺžnom smere. Navrhujú sa v dĺžkach 1,1 až 1,5 m. Pásiky pod strednými a odkvapovými väznicami sú zalícované so stĺpikmi z vonkajšej strany, takto pomáhajú väznici prenášať krútiaci moment od nesymetrického vonkajšieho zaťaženia.
Klieštiny – zachytávajú vodorovné ťahy, zabezpečujú polohu stĺpikov a spoluvytvárajú potrebné staticky tuhé trojuholníky v plnej väzbe. Majú prevýšený obdĺžnikový prierez na stojato a navrhujú sa obyčajne vo dvojiciach.
Pomúrnice – kotvenie pomúrnice do silikátových konštrukcií sa realizuje zabetónovaním kotevných skrutiek. Iná možnosť je použiť kotvy (segmentové kotvy, kotvy so svorníkom, chemické kotvy) – ide o tzv. suchú montáž, keď sa otvor na kotvu vŕta až pri montáži (výhodou je nezávislosť od „mokrého procesu“ a možnosť korekcie kotvenia). V prípade nedostatočnej dĺžky drevených trámov určených pre pomúrnice sa tieto trámy najčastejšie nadpájajú tzv. „natupo“ alebo pomocou preplátovania. Každý takýto spoj je potrebné zaistiť ďalšou kotvou.

    
Hambálok – vkladá sa medzi krokvy, čím znižuje ich zaťaženie. Vo väčšine prípadov ho tvoria klieštiny (jednostranné resp. obojstranné), ktoré sa ku krokvám pripevňujú pomocou svorníkov 12 až 16mm, pričom dĺžka sa odvíja od hrúbky jednotlivých spájaných prvkov. Takýto spoj je možné „poistiť“ skrutkami do dreva alebo klincami, pričom klince musia zasahovať do posledného pripájaného prvku minimálne v dĺžke šesťnásobku priemeru použitého spojovacieho prostriedku, vrátane hrotu a skrutky minimálne v osemnásobku. To platí pre všetky konštrukčné spoje, spájané pomocou skrutiek resp. klincov.


Jadrom krovu väznicovej sústavy sú plné väzby medzi ktorými sú najčastejšie 3 prázdne (jalové väzby). Krokvy sú osedlané na väznice a pomúrnice, ktoré v prípade sedlových striech s valbami vytvárajú uzavreté väznicové (pomúrnicové) vence. Pomúrnice musia byť ukotvené do zvislých alebo vodorovných nosných konštrukcií objektu. Dôležité je správne navrhnúť nosnú konštrukciu krovu vo valbe a pri štítovom murive.
Styky jednotlivých prvkov tradičných krovov väznicových sústav sú viazané tesárskymi väzbami, ktoré sú spájané spojovacími prostriedkami:
Tesárske väzby je možné rozdeliť na dve skupiny – pozdĺžne a priečne.
Spojovacie prostriedky sa rozdeľujú na drevené (z tvrdého dreva) a kovové (najčastejšie z ocele).

Drevo pre krovy

Pre spoľahlivý návrh, realizáciu a funkčnosť drevených stavebných konštrukcií sa musí použiť drevo ihličnatých alebo listnatých drevín s vhodnými fyzikálnymi a mechanickými vlastnosťami a s patričným stupňom prirodzenej trvanlivosti.

Najčastejšie sa používajú ihličnaté dreviny – smrek, jedľa, borovica – a z listnatých dub a agát. Na spojovacie súčasti (napr. kolíky) sa využíva najmä dub resp. buk, no vhodný je aj agát.
Na spoľahlivú realizáciu by sa malo používať drevo pevnostne triedené, v zmysle projektovej dokumentácie, ktorá by mala obsahovať statický posudok a realizačnú časť, vypracovanú odborne spôsobilými projektantmi, v ktorej nesmie chýbať predpísaná pevnostná trieda použitého reziva, ako aj jeho vlhkosť. Vo všeobecnosti je potrebné dbať na to, aby drevo neobsahovalo veľký počet hŕč a kazových miest (drevo napadnuté škodcami resp. hnilobou), hlavne ak je prierez malý alebo oslabený otvormi a zárezmi. Takisto v miestach konštrukčných spojov by malo byť drevo bez trhlín.

Trieda pevnosti a kvalita (vlhkosť, opracovanie a pod.) konštrukčných prvkov musia byť vyznačené v projekte – statickom výpočte, na výkresoch a vo výpise materiálov.