Warning: tempnam(): open_basedir restriction in effect. File(/tmp) is not within the allowed path(s): (/home/fe009100:/usr/share/pear) in /home/fe009100/www_root/strecha-krov.sk/wp-content/themes/er-leaf/functions.php on line 91

Warning: fopen(): Filename cannot be empty in /home/fe009100/www_root/strecha-krov.sk/wp-content/themes/er-leaf/functions.php on line 92

Warning: fwrite() expects parameter 1 to be resource, boolean given in /home/fe009100/www_root/strecha-krov.sk/wp-content/themes/er-leaf/functions.php on line 93
Izolácie striech - ploché strechy, STRECHA-KROV.SK

 Izolácia strechy

Jednou z hlavných podmienok zobytnenia podkrovia je zabezpečenie teplotnej pohody prostredia, čo môžeme dosiahnuť iba oddelením vnútorného priestoru od okolitého prostredia dokonalým tepelnoizolačným systémom. Dôležité je, aby jeho druh, hrúbku a spôsob uloženia navrhol odborník tak, aby strecha dosiahla normové hodnoty tepelného odporu pre šikmé strechy.
U nás sa ako tepelnoizolačné materiály používajú rohože alebo dosky z minerálnych alebo sklených vlákien, dosky z penového polystyrénu a polyuretánu. Tieto materiály treba chrániť pred vodou, vodnými parami a vzdušnou vlhkosťou, pretože ak navlhnú, strácajú svoju tepelnoizolačnú schopnosť a po čase môžu začať hniť. Zvonka tepelnú izoláciu chráni nielen strešná krytina, ale i hydroizolácia (napr. asfaltové pásy, PE fólia apod., ktoré sa umiestňujú pod krytinu).
Nad vrstvu tepelnej izolácie je väčšinou potrebné uložiť špeciálnu strešnú fóliu, ktorá plní dve funkcie – zabraňuje prenikaniu vody do tepelnej izolácie zvonku a zároveň prepúšťa prípadnú vodnú paru von zo strešnej konštrukcie. Vodná para sa potom odvádza odvetrávacou medzerou popod strešnú krytinu. Veľmi dôležitá je vzduchová medzera medzi vonkajšou hydroizoláciou a tepelnou izoláciou. Odvádza vodné pary obsiahnuté v tepelnej izolácii do vonkajšieho prostredia, pričom izolácia zostáva suchá.
Okrem dobrých tepelnoizolačných vlastností musí tepelná izolácia podkrovia spĺňať aj ďalšie podmienky: musí byť nehorľavá, elastická a ľahká, mala by mať dlhú životnosť a dobré zvukovoizolačné vlastnosti. Všetky tieto parametre závisia od surovín, z ktorých je izolácia vyrobená. Izolácia plní dôležitú úlohu v lete i v zime. Jej hrúbka sa musí pri šikmých strechách navrhnúť tak, aby konštrukcia strechy mala tepelný odpor R= 5 m2.K/W. Možnosti ukladania izolácie sú rôzne – medzi krokvy, popod krokvy, nad krokvy. Vhodným spôsobom je ukladanie izolácie v dvoch vrstvách, kde prvá vrstva sa vkladá medzi krokvy a druhá priečne popod krokvy. Pri tomto spôsobe sa eliminujú tepelné mosty v oblasti krokiev.

 Tepelná izolácia šikmej strechy

Základnou požiadavkou na šikmú strešnú konštrukciu z hľadiska tepelnej techniky je súčiniteľ prestupu tepla UN [W/(m2.K)]. Z neustále prísnejších požiadaviek z hľadiska tepelnoizolačných schopností šikmej strechy vyplýva, že realizácia zateplenia uložením tepelnej izolácie len medzi krokvy už jednoznačne nepostačuje. V súčasnej dobe používaná výška krokiev (160 až 220 mm) už nepostačuje pre hrúbky tepelnej izolácie a hlavne pri zateplení len medzi krokvy nám vznikajú tepelné mosty z drevených prvkov konštrukcie krovu šikmej strechy. Pre dostatočnú hrúbku tepelnej izolácie je potrebné kombinovať vloženie izolácie medzi krokvy s pomocným roštom nad, resp. pod krokvy, kde sa vloží dodatočná hrúbka izolácie. Ta je potrebná na dosiahnutie požadovaných tepelnoizolačných vlastností šikmej strechy.

Požiarna odolnosť stavebných konštrukcií sa hodnotí zásadne pre celý systém. Od šikmej strechy ako systémového riešenia obvodového plášťa sa zvyčajne požaduje požiarna odolnosť s označením REI, kde R znamená únosnosť a stabilitu, E je celistvosť a I je izolácia. Celkovo teda ide o hodnotu, ktorá uvádza čas (napríklad REI 30), počas ktorého konštrukcia odolá ohňu. Uvádza sa v minútach. Výrobcovia a dodávatelia celých systémov (napríklad výrobcovia sadrokartónových systémov Knauf) poskytujú vo svojich podkladoch odskúšané a plne funkčné skladby so stanovenou klasifikáciou požiarnej odolnosti – REI. V skladbe sa jasne definuje požiadavka na tepelnú izoláciu vrátane jej minimálnej hrúbky a objemovej hmotnosti.

Z akustického hľadiska je šikmá strecha obvodovým plášťom budovy a vzťahujú sa na ňu požiadavky stanovené v STN 73 0532. Ak hovoríme o zvukovoizolačných vlastnostiach, hovoríme vlastne o ochrane proti hluku. Pri šikmých strechách musíme zaistiť čo najvyššiu akustickú pohodu, a to najmä materiálmi s vhodnou zvukovou pohltivosťou. Konštrukcia ako celok potom musí spĺňať požiadavky na vzduchovú nepriezvučnosť. Ide o schopnosť konštrukcie brániť prenosu zvuku z exteriéru do interiéru.Vo fáze predikcie sa musí konštrukcia navrhnúť a posúdiť tak, aby vhodne zvolený systém zodpovedal príslušnej požiadavke na vzduchovú nepriezvučnosť. Vzduchová nepriezvučnosť obvodových plášťov nemá jasne dané požiadavky. Stanovuje sa individuálne, podľa vonkajších hlukových hladín. Iná požiadavka teda bude pre objekt vo veľkomeste pri rušnej komunikácii a iná je stanovená pre podhorskú obec ďaleko od civilizácie.

 

VRSTVY ŠIKMEJ ZATEPLENEJ STRECHY

STREŠNÁ KRYTINA

Hlavnou hydroizolačnou vrstvou je strešná krytina, ktorú môžu tvoriť povlakové (asfaltové pásy, plastové fólie), skladané tvrdé (betónová alebo pálená škridla, vláknitocementové segmenty, plech, dosky na báze polykarbonátu či skla) a skladané mäkké krytiny (asfaltový šindeľ, bitúmenová krytina). Krytina chráni jednotlivé vrstvy strešného plášťa a podstrešné priestory pred poveternostnými vplyvmi, najmä pred prenikaním vody, vlhkosti a vetra.

POMOCNÁ MONTÁŽNA KONŠTRUKCIA

Pomocná montážna konštrukcia slúži na upevnenie krytiny. V prípade skladanej krytiny je ňou rošt, pri povlakovej krytine alebo asfaltových šindľoch sa používa debnenie.

POISTNÁ HYDROIZOLAČNÁ VRSTVA

Umiestňuje sa medzi nosnú a pomocnú konštrukciu. Pri skladaných krytinách ide o difúznu fóliu na báze polyolefínu a pri povlakových krytinách či asfaltových šindľoch špeciálny podkladový pás. Funkciou poistnej hydroizolácie bezpečné odvedenie vody mimo strešnej roviny v prípade hnaných zrážok alebo pri poškodení krytiny. Umožňuje aj prestup vodnej pary do vetracieho priestoru medzi krytinou a poistnou hydroizoláciou. Chráni ostatné vrstvy strešného plášťa, vrátane tepelnej izolácie, pred zatečením a bezpečne odvádza kondenzát. Veľmi dôležitá je i jej funkcia vetrotesnosti. Poistné fólie so špeciálnymi vrstvami bránia prehrievaniu strešného plášťa v letných mesiacoch a znižujú prienik škodlivého elektromagnetického žiarenia. Poistná fólia môže do položenia krytiny plniť funkciu hlavnej izolačnej vrstvy.
Materiály používané ako poistná hydroizolácia v skladbách šikmých a strmých striech možno rozdeliť do štyroch hlavných skupín:

  • asfaltované pásy,
  • fóliové pásy,
  • poistné dosky,
  • poistné fólie.

Poistné hydroizolácie podľa zabudovania v strešnom plášti:

  • kontaktné,
  • bezkontaktné.

Poistné hydroizolácie podľa použitého materiálu:

  • polyolefíny (PE, PP),
  • polyuretány,
  • asfalty,
  • polyestery,
  • polyakryly,
  • polyvinylchloridy,
  • ich kombinácie.

NOSNÁ STREŠNÁ KONŠTRUKCIA

Obvykle je tvorená drevenými krokvami príslušného prierezu.

TEPELNOIZOLAČNÁ VRSTVA

Tvorí materiál s ideálnym tepelným odporom, zvyčajne na báze minerálnych vlákien, polymérov (polystyrén, polypropylén či segmentov na báze tvrdeného uretánu), výnimočne aj penového skla. Tepelnoizolačná vrstva umožňuje dosiahnuť optimálny tepelný odpor strešnej konštrukcie a pomáha vytvoriť požadované tepelné podmienky v obytnom podkroví.

PAROZÁBRANA

Tvorí robustná fólia s veľmi nízkou difúznosťou, často pokrytá reflexnou vrstvou. Používajú sa aj tzv. kompozitné fólie na báze polyesterového vlákna s nepriepustným polyetylénovým povrchom. Parozábrana dokáže prepustiť len také množstvo vodnej pary, ktoré možno v strešnej konštrukcii bezpečne odvetrať. Obmedzuje prestup vodnej pary a tvorbu kondenzátu v tepelnej izolácii a zvyšuje životnosť nosnej drevenej konštrukcie, lebo bráni vzniku drevokazných húb. Parozábrana s reflexným povrchom odráža sálavé teplo späť do interiéru, čím sa znižujú energetické straty a zabraňuje prieniku škodlivého elektromagnetického žiarenia do interiéru.

VÝPLŇOVÁ NENOSNÁ KONŠTRUKCIA

Tvorí nosný rošt z dreva či plechových profilov, na ktorý sa upevňuje pohľadový prvok vytvárajúci obytný priestor v podkroví. Ako obklad sa môže použiť drevený profil, sadrovláknitá alebo sadrokartónová doska, kazeta z komprimovaného minerálneho vlákna, drevoštiepková doska i laminovaný drevotrieskový profil.

ODKVAPOVÝ SYSTÉM

Dôležitým doplnkom každej šikmej strechy je odkvapový systém, ktorý odvádza stekajúcu vodu z celej plochy strechy. Tvoria ho žľaby, rúry a spájacie prvky z pozinkovaného, medeného, titan-zinkového plechu alebo plastu. Realizácia klampiarskych prác môže nastať až po ukončení všetkých murárskych, betonárskych a tesárskych prác na dome. Základným prvkom odvodňovacieho systému sú žľaby, ktoré ústia cez lievik do zvodov. Funkčné strešné žľaby majú byť navrhnuté tak, aby na jeden štvorcový meter strešnej roviny pripadal jeden štvorcový centimeter prierezovej plochy žľabu. Umiestňujú sa v pododkvapovej, nástrešnej, medzistrešnej, nadrímsovej a zaatikovej polohe, a to s minimálnym spádom a dostatočným sklonom: 2 až 3 cm na 10 m dĺžky žľabu. Dĺžka spojených žľabov nesmie presiahnuť 15 m, aby nedošlo k dilatácii a deformácii. Pri montáži sa najskôr umiestňujú háky alebo lôžka a na ne žľaby. Osová vzdialenosť hákov nesmie byť väčšia ako 1 200 mm. Nasledujú kotlíky, rohy, spojky kolená, rôzne doplnky a odpadové potrubie. To sa k stavbe pripevňuje objímkami s minimálnou vzdialenosťou 20 mm. Odpadové potrubie má byť inštalované v hustote každých 30 m dĺžky žľabu. Zvody sú zvislé potrubia, ktoré odvádzajú dažďovú vodu do kanalizácie alebo voľného priestranstva. Počet zvodov sa odvíja od sklonu a veľkosti strechy. Odvodňovací systém ako celok má byť naprojektovaný tak, aby účinne chránil múry vášho domu a jeho okolia pred vodou a vlhnutím.